LETO

Leto k nám už letí,

slniečko nám svieti.

Voda sa už hreje

a plno detí sa už smeje.

Plavky rýchlo hoď na seba,

kola, zmrzka ťa už volá.

Teplý vánok jemne fúka,

Babka volá na vnuka,

dobroty mu ponúka.

Kolobežka, skateboard, bicykel,

to nie je len dáky výmysel.

Vždy si veľký pozor daj,

rodičom vždy pomáhaj.

V záhrade rastú jahody,

hodím sa konečne do vody.

Vo vode ťa štipne komár,

júj, ten komár je somár.

To je už aj koniec básne,

do prázdnin sa správaj krásne.

 

Veronika Maslíková

Nonsens v básni

 

Stalo sa to alebo nie,

je to na vaše zváženie.

Raz v noci keď Mara spala,

kuchynku si upratala,

a zrazu čo nevidí, to uvidí,

pred záhradou koňa vidí.

Tak hneď volá záchranku,

až jej toho slona berú, 

a jahody tiež oberú.

Tak prišli do Afriky,

a naberú tam kamzíky.

Zašli aj ku hrochom,

hrajú sa s džemom.

Levy sú ich jedlom,

a kamzíky zasa šéfom.

Je to velké komando,

ktoré behá rovnako.

A Maru tam nechali,

postielku tam postlali.

Keď Mara už dochrápala,

tak sa už aj zobudila.

Nabudúce vás čaká prekvapenie,

to Marino jazdenie,

Mara bude na koni 

teraz už ale zvonec zazvoní,

koniec hodiny.

 

-Katka Hanuláková-

                    Ja a nonsens v básni

 

Mám nápad,

aký západ?

Mačka chytila myš,

a povedala ENGLISH.

Chlapec chytil sekeru,

zahnal sa s ňou do zrubu.

Mamka vraví: "Dobrý je!"

Nasekal s ňou

droždie i zem.

 

-Eliška Zbončaková-                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             

                                            Nonsensová básnička

Mara chcela deň čo deň,

na koni jazdiť len.

Koník pekný vraný

slonom bol tiež prezývaný.

Dlhý chobot mal,

ej, ten by sa osedlal

aj by sa tiež dobre nabehal.

Mara dávala mu zabrať,

aby išiel vodu nabrať.

Boli aj v Antarktíde,

žili si tam spokojne

v blahobyte,

pokore.

Levy sa tam napásli,

rastlinami obrástli.

Nabudúce vás čaká prekvapenie,

to Marino bedákanie,

ale teraz už zvonec zvoní,

blíži sa koniec hodiny. 

 

-Katka Hanuláková-

Naša 5.A