Novinky > Tvorba žiakov > Slovenčina > Naša 6.A

Veľká noc

Na jar slnko svieti,

všade kvitnú kvety.

Na prúty chodíme,

za potokom ich nájdeme.

Korbáče si upletieme

a dievčatá vyšibeme.

Gúľa sa k nám tichúčko

veľkonočné vajíčko.

Mamičku pobozkáme na líčko,

dáme jej maľované vajíčko.

Na korbáči stužky vejú,

chlapci dievča oblievajú.

Oblievačka, korbáč,vajíčka,

k tomu voňavá kytička.

Na Veľkú noc veľa zdravia,

šťastia, lásky, požehnania.

Aneta Majáková

Patrícia Gavlasová

Lucia Kajanková

Rakovský poklad

Kedysi dávno žil starý Ján Palárik. Tento muž bol známy spisovateľ, kňaz a učiteľ. Keď bol mladý, napísal veľa kníh, ktoré potom rozpredal po celom svete. Získal veľa peňazí.

Pred tým, než zomrel, skryl do veže kostola jednu truhlicu svojich najvzácnejších pokladov. Nastal čas jeho poslednej hodiny života. Na smrteľnej posteli povedal miništrantovi: „Schoval som do veže kostola truhlicu najdrahších pokladov. Môže ju však dostať len mládenec čistého srdca.“ Miništrant si myšlienku vzal k srdcu. Povedal to ostatným. No nikto nemal odvahu do veže vkročiť. Povrávalo sa, že keď Ján Palárik zomrel, tak sa jeho duch vrátil do veže strážiť svoj poklad.

Raz sa našli dvaja odvážny mládenci. Rozhodli sa preskúmať vežu. Volali sa Šimon a Filip. Filip bol chlapec, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny. Museli si ťažko zarábať na kúsok suchého chleba. No Šimon bol bohatý. Dostal všetko, o čo si požiadal. Bol veľmi namyslený a pyšný.

Jedného dňa sa obidvaja stretli pri veži kostola. „Ahoj, čo tu hľadáš?“ pýta sa Filip. „Čo sa staráš!“ odpovedá mu Šimon. Filip smutne skloní hlavu a ide do veže. Šimon však spozoroval, že Filip ide hore do veže. Pýta sa ho: „A kamže to ideš?“ Filip mu odpovedá: „Idem sa pozrieť do veže na poklad. Idem sa presvedčiť, či tam naozaj straší.“ Šimon na to: „Tebe straší v hlave, sú to len hlúpe výmysly. Ty veríš detským rozprávkam?“ Filip len sklopil oči, išiel ďalej. Šimon vidí, že Filip ide hore. Kričí naňho: „Poď sem dole, dáme si preteky, kto príde hore ako prvý, celý poklad si môže nechať!“

Obidvaja prišli hore naraz. No len čo tam vkročili, uvideli v strede veže stáť pána oblečeného v bielom rúchu. Šimon sa však zľakol. Schoval sa za Filipa. Pán zodvihol hlavu a povedal: „Vitajte chlapci moji, nemusíte sa ma báť. Som duch Jána Palárika. Dobre viem, pre čo ste si prišli.“ Šimon hneď pristúpil ako prvý a vyhŕkol: „Keď vieš, pre čo sme prišli, tak mi ihneď daj poklad!“ Ján Palárik sa zatváril prekvapene. „Ale to nebude také jednoduché. Dám vám jednu úlohu. Kto ju splní, tomu poklad dám!“ „Úlohu? No to ma teda podržte!“ durtil sa Šimon. Ján Palárik pokračoval ďalej. „Ten, kto mi donesie zlatý prsteň od starostky, tomu poklad dám.“ „Prsteň?“ opýta sa Šimon. Filip len skloní hlavu . „Prineste mi ho zajtra o tomto istom čase!“ povedal Ján Palárik, išiel ich odprevadiť von z veže.

Filip sa rozbehol domov. Dlho rozmýšľal, ako mu priniesť prsteň. Nakoniec sa rozhodol, že mu ho nedonesie. Uvedomil si, že je to krádež. Zatiaľ Šimon prsteň ukradol. Presne v rovnakom čase sa zišli na tom istom mieste. Ján Palárik ich už čakal. „Tak čo chlapci! Ako sa vám darilo?“ pýta sa. Šimon pristúpi ako prvý. Odovzdá mu prsteň. Ján si ho pochvaľuje. „A ty čo Filip? Prečo si mi prsteň nedoniesol?“ „Prepáčte, ale nemal som odvahu znížiť sa ku krádeži!“ „Dobre si urobil. Zistil som, že máš dobré srdce. Nedokázal si urobiť zlú vec. Poklad je tvoj!.“ „A ty Šimon, ty za trest budeš na hodinách, ktoré sú na veži, každú minútu posúvať ručičku.“

Šimon dodnes posúva každú minútu ručičku na hodinách. Keď sa pozorne zadívate o polnoci na hodiny, uvidíte ho. Je smutný. Rozmýšľa nad svojim osudom. Každý človek má osud vo svojich rukách.

Paťka Gavlasová

Anetka Majáková

Lucka Kajánková

Veľká noc

Rakovský poklad

Veľká noc

Čas veľkonočný

Veľká noc

Veľká noc